Chcem byť iba sama.

Včera mi môj drahý zasa hovoril dačo o tom ako sa mu páči moja postava.Že sa mu páčim taká aká som.No v duchu som si myslela,že no to určite,ako zrazu zmenil názor.Ale to od vtedy,čo som mu vravela,že kamoš chcel so mnou chodiť,tak sa už asi bojí a je zrazu milý alebo čo.Aj som mu chcela povedať,že sa sama sebe nepáčim ale tak radšej som bola ticho.No potom mi bolo tak zle,cítila som sa fakt hrozne.Pretože ja už nedokážem počúvať poznámky na moju postavu a to je úplne jedno či kladné alebo záporné.Ja to už fakt nezvládam.Aj keď sme boli minule vonku,tak kamoš zapotil dačo,že keď mi nedávajú jesť.Ako nepovedala som mu nič,veď čo som mala.Ale najhoršie to potom bolo keď som došla domov.Bolo mi tak blbo,že som sa išla odvážiť,10 brušákov,umyť a šla som spať.No v tom došla mama,že som sa vôbec nedošla najesť a že čo mi je,či som sa bola vážiť.Ja na to že nie,že som sa bola iba odmaľovať.A keď odchádzala tak povedala,že ak mám nejaký problém,tak jej to mám povedať-no to určite som si myslela.Dneska ráno ma prišla zobudiť a spýtala sa ma,že či žijem,keď som včera nič nejedla a ja jej na to že hej žijem.Hrozné prečo mi nemôže dať pokoj,keď vidí,že mi je zle,že mám depku.Chcem tak veľa,chcem byť iba sama.