Už nechcem stáť...

Včera som bola v práci,teda na brigáde ale je to skôr dlhodobejšie než len na leto.Čo ma veľmi teší,pretože do teraz som mala iba také 5 dňové brigády a takto si budem môcť čoskoro kúpiť nový mobil:o)
No ale to som chcela,že keď bol včera za mnou priateľ,tak sme normálne kecali a pýtala som sa ho,ako bolo na brigáde v zahraničí,ako žijú ľudia v USA.On že sa tvária šťastne na prvý pohľad ale vo vnútri ich často veľa vecí trápi.No a že baby sú tam fakt tučné a že ja som oproti nim štíhla.Ako neviem,či sa mám radovať,jasať,pustiť si fanfáry alebo sa rozrevať.Nie nie revať už nebudem,nemá to zmysel ale tak potom v jeho očiach som čo???Ja viem,že chce aby som strašne schudla,mám taký pocit,že mi to dáva každou príležitosťou viac a viac najavo,no ja sa tým viac prežieram.Veď aj včera som sa držala,no ale potom keď som prišla domov okolo 21h,tak som sa najedla:o/Buď budem úplne ignorovať jeho poznámky alebo ja fakt neviem,pretože takto priberiem všetko naspäť ale ja už nechcem byť tučná,škaredá, odpudzujúca.A ja sa o tomto ani nemám s kým porozprávať,neviem čím by som začala,čo by som povedala kamošom.Že sa neskutočne nenávidím,za to ako vyzerám,čo robím aká som nemožná a že nedokážem schudnúť,keď mi to dokonca už aj môj priateľ naznačuje?!?Neviem ako ďalej a to na neskutočne trápi,už nechcem stáť na jednom mieste chcem sa posunúť znova do predu.