A je po prijímačkách.

Takže prijímačky som prežila v relatívnej pohode,už len predýchať výsledky,ktoré ešte neviem.Ale konečne som doma a mám čas aj na seba,nemusím sa stále učiť a do práce idem až zajtra:D Hrozne rada by som išla dakde von s kamošom.Dakde do kina,do mesta a tak lenže ja sa za seba teraz strašne hanbím ako vyzerám,čo som počas tých nervov ohľadom školy pribrala.Veď si to všimol každý,nikdy zrejme nezabudnem na pohľad môjho priateľa ako si ma premeral,keď ma videl asi po týždni.Po týždni učenia sa a nehorázneho prežierania sa z nervov,strachu o svoju budúcnosť.A najhoršie to bolo keď sme boli spolu sami,ako mu skĺzla ruka na moje pretučnelé boky a dobre ich postískal.Hanbila som sa sa oko nikdy v živote.Mám pocit,že mi to robí naschvál,pretože čím častejšie mu poviem aby ma nechytal za môj prebytočný tuk,tak tým viac mi to robí.Ako keby ma chcel potrestať za moje obžerstvo a vravel-ha tak teraz sa hanbi za to čo si urobila a dúfam,že si zapamätáš,že viacej už nemáš žrať,pretože ja chcem chodiť s chudou kočkou.