.ale veď ja to nerobím pre seba,nie pre seba ani nie pre ŇU ale pre NEHO,iba a len pre NEHO!,,Pre neho a kto je to on,pre koho to teda robíte?´´(smiech) Že pre koho?Pozerávate kreslené rozprávky,viete moja najobľúbenejšia je o Mackovi Pu alebo Mackovi Puf.To je jedno ako sa to v ktorej krajine volá, podstatné je,že je to o jednom milom rozkošnom žltom mackovi a jeho super,skvelých kamošoch,čo ho nikdy nezradia.Aj ja by som chcela žiť v takom nádhernom svete a na všetko zabudnúť.A samozrejme nesmiem vynechať rozprávku o malom duchovi a jeho dvoch bratoch,ktorý mu vždy robia zle.No napokon sa všetko vyjasní a k tomu mu napomáha aj dievčatko so svojím otcom psychológom.Takže už poznáte odpoveď na svoju otázku?,,Na akú moju otázku?´´No predsa,kto je to ON.Ach viete ON je to najúžasnejšie, čo ma kedy v mojom živote stretlo.On je tak nádherný,keď sa na mňa pozrie so svojimi hlbokými modrými očami,pomaly prestávam dýchať a želám si aby neprestával a neprestával.A tie jeho úzke krvavo červené pery, ach ako rada by som po nich prešla prstami,môcť sa ich tak na chvíľočku dotknúť.Až napokon splynúť na jeho decentne upravenej brade a pohladiť ju.Aj napriek jej tŕňom by to stálo za to.Potom by sa mi znenazdajky prešmykli pršteky po za jeho uško, ako pravé tak aj ľavé a pošepkať mu doň-Zostaneš tu pre mňa naveky,však?Pomaly by som sa odsunula a čakala, na to ako sa mu otvoria ústa a on odpovie-Ano. A pomalým pohybom sa znova zavrú.So pokojným úsmevom na perách sa mu už konečne môžem prehrabať v jeho nádherných vlasoch, ani nie hnedých ale tak niečo medzi hnedou a šedou farbou.Ich dĺžka ma vždy fascinovala,pretože nikdy neboli ani príliš dlhé ale ani nie prikrátke.Také akurát ale veď napokon niet sa ani čo čudovať,keďže ho strihávala matka.Pre niekoho by sa možno nezdali dokonalé,keďže sa v nich mihali pramene šedivej farby, ale pre mňa boli dokonalé a s tou šedivou, ešte viacej príťažlivejšie.Ach keby mu to všetko môžem len povedať,rozplynúť sa pred ním keby…Keby sme spolu až na veky,iba my dvaja,nikoho iného by som už viacej nepotrebovala asi ani JU nie.Možno by ma vykúpil z môjho utrpenia hladu a pôžitkárstva.Možno by som s tým napokon prestala kvôli nemu,no teraz to kvôli nemu musím robiť,aby si ma aspoň troška všimol,aby som sa priblížila jeho ideálu krásy,ideálu modelky,ktorou práve nie som.No ak chcem byť s ním,upútať ho musím sa im priblížiť.No len,či mu na mne na toľko záleží aby ma potom vykúpil z tohoto utrpenia.Možno si ma už nikdy viacej nevšimne a všetci si budú nakoniec myslieť,že som to spravila kvôli NEJ, ako jej mučeníčka ,verná nasledovkyňa.ALE TO NIE JE PRAVDA,pretože….pretože…ja to nedokážem povedať, vysloviť to nahlas, ešte nikdy som to nespravila.Tak dobre hlboký nádych a výdych náááádych pretože ho M…….Tak a už som to skoro povedala.No ja nemôžem, pretože som si do hlavy navsugerovala,že je to ´´iba kamoš´´,to preto aby ma tá jeho nevšímavosť, voči mojej osobe, až tak nebolela.Pretože to hrozne bolí a nechce to prestať,nechce.Ale ja už nevládzem, chcem aby ten odporný pocit zmizol z môjho života, raz a navždy.Lenže potom by som možno zabudla a nemyslela na neho,veď čo by mi ho pripomínalo.Ten papierik od čokolády,čo sme spolu jedli a ja som si ho odložila do škatule,alebo lístok z kina kedy som bola šťastím bez seba,že pri ňom môžem. tak blízko sedieť.Alebo jeho fotka,ktorú som v záchvate zúrivosti roztrhala,pretože na mňa kašle a nechce ma.Kto vie,či sa to niekedy zmení.Asi nie, jedine,že by sme sa narodili znova a inak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára