Zdeptaná

Včera bol úplne,že na nič deň.Ešte minule som dostala hroznú chuť na čokoládu a tak som si ju zobrala zo skrine.A včera ju mama chcela zjesť no už tam nebola,veď samozrejme keď som ju zjedla ja a navyše som nič nepovedala.Tá mi zas dávala také kázne,že ako si to opovážim zobrať bez jej vedomia,že som sebec,že sa s nikým nepodelím a bla bla bla.Akože kvôli jednej čokoláde takéto haló-no mala som dosť.Keby radšej nevraví,že som sebec ale snaží sa ma nejako pochopiť alebo čo.Ja za to nemôžem že som 2 dni nič nejedla a musela som si doplniť energiu a jednoducho som ju chcela.A to mi ešte v nedeľu nadávala,že nech nejem tak neskoro a toľko veľa.Akože ja jej už mám fakt plné zuby,ešte mi aj rozkazuje kedy a čo mám jesť ja sa z nej asi zbláznim.Úplne ma to deptá,preto tento týždeň musím vydržať a nejesť nič.Ja sa už normálne doma bojím jesť,aby zasa nebolo zle že čo môžem a čo nie.Jednoducho mi chýba ten impulz- áno si už najedená už viacej nejedz,tak preto radšej nejem nič.