Jedálniček od Pondelka po Stredu = NIČ,teda väčšinou 3x káva za deň a nejaká tá Cola light
3 komentáre:
Anonymný
povedal(a)...
..uz chvilku to tu sledujem...ty si presne ako ja..je to zaujimave..ako velmi sa nam jedlo dostalo do zivota,ako velmi sa snazime..ako sa cela pyramida navykov a zasad porusi len tak z nicoho nic/pocas vikendu,ked sa tomu neda vyhnut,pocas "psychickeho vypadku",ked sa nic ine neda robit,alebo hocikedy/..vzdy ked si myslim ze som za tym,v bezpeci alebo na novej ceste,objavi sa novy impulz..a som v tom zasa..neviem co s tym robit..nebudem nikoho kontaktovat..uz to patri k mojmu zivotu..je to skoda..vlastne sa s tym totiz plnohodnotne zit neda..len ma desi ta spokojnost,co vidim u inych..a ja ju neviem dosiahnut..
Ahojky áno máš úplnú pravdu jedlo ovplyvňuje celý náš život a naozaj sa z tohto kruhu nedá vyslobodiť.Ja by som tak isto chcela vytrvať až do konca,až do svojej vysnenej váhy ale ako aj teraz do piatku som vydržala nejesť a cez víkend som zasa všetko pokazila.Som jednoducho beznádejný prípad ale ja s tým neprestanem,nemôžem pokiaľ nebudem spokojná.A aj ja obdivujem iné dievčatá ako sú nádherne chudunké a snívam,že raz sa k nim budem môcť zaradiť.No podľa mňa sa všetko dá a ak budeš veľmi chcieť a budeš sa snažiť,tak to dosiahneš aj ty.A môžem vedieť ako dlho máš už ppp.
ahoj..nie som si ista,ale teraz som v tretiaku na vyske a v podstate som diety drzala odkedy si pamatam-kvoli tomu,ze som nikdy nebola spokojna.Myslim, ze v tretiaku na gympli som zacala s takymi "ocistnymi dnami",ktore boli zalozene na dvoch litroch vody a nicom inom..a potom sa to zacalo preklapat..a mala som bulimicke vypadky a potom vselijake typy prejedania alebo coho..a tak nejako..to sa tak strieda..ked sa moc vyhladujem,potom vela jem..a potom mam vycitky..asi to poznas..takze vedome to uz bezi tak 4-5 rokov,pred tym som nevedela, o co ide,ale asi som v tom uz bola..fandim ti s tymto blogom,mas to tu pekne..a drzim palce..este sa niekedy ozvem..
Mám 23 rokov a s anorexiou som sa stretla ako 13 ročná.Vtedy som vážila 49kg a moja váha sa postupne stále znižovala.No rodičia ma donútili jesť a ja som s Anou musela prestala.Ľutujem to a preto som teraz tu,aby som dokončila začaté a konečne schudla na váhu 38-40kg.Milujem pocit štíhlosti,ľahkosti,čistoty a nechcem sa ho vzdať.
3 komentáre:
..uz chvilku to tu sledujem...ty si presne ako ja..je to zaujimave..ako velmi sa nam jedlo dostalo do zivota,ako velmi sa snazime..ako sa cela pyramida navykov a zasad porusi len tak z nicoho nic/pocas vikendu,ked sa tomu neda vyhnut,pocas "psychickeho vypadku",ked sa nic ine neda robit,alebo hocikedy/..vzdy ked si myslim ze som za tym,v bezpeci alebo na novej ceste,objavi sa novy impulz..a som v tom zasa..neviem co s tym robit..nebudem nikoho kontaktovat..uz to patri k mojmu zivotu..je to skoda..vlastne sa s tym totiz plnohodnotne zit neda..len ma desi ta spokojnost,co vidim u inych..a ja ju neviem dosiahnut..
Ahojky áno máš úplnú pravdu jedlo ovplyvňuje celý náš život a naozaj sa z tohto kruhu nedá vyslobodiť.Ja by som tak isto chcela vytrvať až do konca,až do svojej vysnenej váhy ale ako aj teraz do piatku som vydržala nejesť a cez víkend som zasa všetko pokazila.Som jednoducho beznádejný prípad ale ja s tým neprestanem,nemôžem pokiaľ nebudem spokojná.A aj ja obdivujem iné dievčatá ako sú nádherne chudunké a snívam,že raz sa k nim budem môcť zaradiť.No podľa mňa sa všetko dá a ak budeš veľmi chcieť a budeš sa snažiť,tak to dosiahneš aj ty.A môžem vedieť ako dlho máš už ppp.
ahoj..nie som si ista,ale teraz som v tretiaku na vyske a v podstate som diety drzala odkedy si pamatam-kvoli tomu,ze som nikdy nebola spokojna.Myslim, ze v tretiaku na gympli som zacala s takymi "ocistnymi dnami",ktore boli zalozene na dvoch litroch vody a nicom inom..a potom sa to zacalo preklapat..a mala som bulimicke vypadky a potom vselijake typy prejedania alebo coho..a tak nejako..to sa tak strieda..ked sa moc vyhladujem,potom vela jem..a potom mam vycitky..asi to poznas..takze vedome to uz bezi tak 4-5 rokov,pred tym som nevedela, o co ide,ale asi som v tom uz bola..fandim ti s tymto blogom,mas to tu pekne..a drzim palce..este sa niekedy ozvem..
Zverejnenie komentára