Vegetariánstvo

„V etických konfliktoch môže človek prísť iba k subjektívnym rozhodnutiam. Nikto za neho nemôže určiť, kde v tom či onom prípade leží najvzdialenejšia hranica možnosti zotrvať na stanovisku život uchovať a podporiť. Musí to posúdiť iba on sám, keď sa pri tom nechá viesť krajnou zodpovednosťou za druhý život.“

Potrava pre telo i dušu
Ak v poslednom čase čoraz viac počúvame či hovoríme o vegetariánstve, netvárme sa, že sme objavili Ameriku. Aj keď tento spôsob životného štýlu je pre väčšinu z nás ešte vždy málo lákavý a možno aj nepochopiteľný, ľudstvo ho pozná už celé tisícročia. Napriek tomu, že človek bol stvorený ako vegetarián, mnohí ešte stále pochybujeme, či tí, ktorí ohŕňajú nos nad voňavým pečeným kurčaťom, to majú v hlave všetko v poriadku...
Protagonistami vegetariánskej stravy sa stali už v 6. storočí pr. Kr. štyria hebrejskí mládenci, ktorých po podmanení si Palestíny Novobabylonskou ríšou odviezli do bohatého Babylonu na prevýchovu. Odmietli výdatné mäsité jedlá a na protest tamojšieho učiteľa, ktorý sa obával, že zoslabnú, navrhli, že sa budú desať dní stravovať vegetariánsky. Podľa Biblie po tejto skúške všetkých presvedčili, že sú statnejší ako ostatní mládenci.
Vegetariánstvo obhajoval v 1. storočí po Kr. rímsky básnik Ovídius Naso: ,,Chráňte sa po-škvrňovať svoje telá, vy, smrteľní ľudia, hanebným jedlom!... V zlatom veku, keď potravou bolo ovocie, nik sa neodvážil znečistiť svoje ústa krvavým mäsom...“ K vegetariánstvu nabádali aj Pytagoras, Sokrates, Platón, Hippokrates, Diogenes, ale aj Leonardo da Vinci (,,V mladosti som sa zriekol jedenia mäsa a príde deň, keď ľudia mne podobní sa budú na zabíjanie zvierat pozerať tak, ako sa dnes dívajú na zabíjanie ľudí.“) i J. J. Rousseau, Victor Hugo, L. N. Tolstoj, Albert Einstein, Gándhí...
Počas stredoveku vegetariánstvo dodržiavali len niektoré mníšske rády, záujem sa dostavil v období renesancie a koncom 18. storočia sa v Anglicku začali organizovať prvé vegetariánske spoločnosti. Jedným z významných priekopníkov bezmäsitej stravy bol o pár rokov neskôr presbyteriánsky pastor Sylvester Graham, ktorý ako emigrant v Severnej Amerike propagoval celozrnnú múku a na svet dostal známy Grahamov chlieb.
Mäsožravce, Hunzovia a konzervová civilizácia
Už od 16. storočia sa odborníci snažili o anatomické porovnanie človeka a zvierat, aby mohli vyriešiť dilemu, či je človek bylinožravec, alebo mäsožravec. Človek a niektoré opice stoja medzi oboma skupinami zvierat: pravidelný chrup, zásadité sliny ako u bylinožravcov, jednoduchý žalúdok je ako u mäsožravcov, tenké črevo je dlhšie ako u mäsožravcov, ale kratšie od bylinožravcov. Tráviaci trakt mäsožravcov je kratší ako bylinožravcov, ktorí potrebujú na strávenie rastlinnej potravy dlhší čas. Keby sa živili mäsom, otrávili by sa uvoľnenými toxickými látkami, pretože mäso pri dlhej púti črevom hnije. Hrubé črevo človeka je na rozdiel od čreva všetkých živočíchov zvrásnené. Mäso dlho prechádza ľudským črevom, v ktorom sa hromadia hnilobné baktérie. Cholesterol a tuky, ktoré táto strava obsahuje, vytvárajú v čreve množstvo rakovinotvorných látok. Na druhej strane, veľké množstvo rastlín môže spôsobiť nadúvanie. Vzhľadom na zažívací trakt človeku najviac vyhovujú semená, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, koreňová a niektorá listová zelenina.
Človek je teda vegetarián nielen podľa Biblie. Z anatomického a fyziologického hľadiska má však jeho organizmus schopnosť prispôsobiť sa i zmiešanej strave. Dnes už zrejme nikto nepochybuje o tom, že prevažne mäsitá strava je rizikovým faktorom predovšetkým rakovinových a kardiovaskulárnych ochorení. Nespôsobuje však všetky ochorenia, pričom ani rastlinnú stravu nemôžeme považovať za mocný všeliek, aj keď existujú dôkazy o jej priaznivom vplyve na naše zdravie. Mnohé jednoduché národy sa bez ohľadu na toto poznanie živia výhradne rastlinnou potravou a podľa zverejnených pozorovaní sa u nich takmer nevyskytujú ochorenia na rakovinu, vysoký krvný tlak či obezita. Indiáni Otomí v strednom Mexiku, obyvatelia ostrova Okinawa, Šerpovia spod Himalájí sa vďaka vegetariánskej strave dožívajú vysokého veku, podobne ako Hunzovia na severe Pakistanu, ktorí za svoju dlhovekosť a zdravie vďačia suchému a slnečnému podnebiu, jednoduchému štýlu života a rastlinnej strave. Až v posledných rokoch, v dôsledku konzervovej civilizácie prenikajúcej do údolia Hunza, sa u domorodcov objavujú prvé zubné kazy a zažívacie choroby.
Jesť, či nejesť mäso?
Nie celkom jednoznačné názory na spôsob výživy - preceňovanie alebo podceňovanie živočíšnej či rastlinnej stravy - nás môžu dezorientovať. Mnohé vedecké údaje však podporujú kladný vzťah medzi vegetariánskym životným štýlom a znižovaním rizika rôznych ochorení, ktorých častý výskyt v priemyselných krajinách zvyšuje zameranie pozornosti na stravu i ďalšie zložky životného štýlu, pohybujúce sa medzi vegetarianizmom a nevegetarianizmom.
,,Som si vedomý, že jesť mäso nie je v súlade s najušľachtilejším chápaním,“ povedal svojho času nositeľ Nobelovej ceny, lekár Albert Schweitzer. Ak sa chce stať človek vegetariánom, nestačí len prestať jesť mäso. Tento prechod vyžaduje postupnú duševnú prípravu, keď si človek ujasní dôvody, pre ktoré chce zmeniť životný štýl. Aj keď k úvahám o vylúčení mäsa z jedálneho lístka vedú mnohých okrem zdravotných, ekologických a ekonomických dôvodov najmä etické dôvody vyplývajúce z lásky a úcty k životu, pre naše rozmaznané chuťové bunky to vôbec nemusí byť láska na prvý pohľad. Najlepšie je nechať sa poučiť od skúsenejších a jedálny lístok upravovať postupne. Okrem zahraničnej literatúry začiatočníkom môžu poslúžiť aj publikácie MUDr. Igora Bukovského, predsedu Slovenskej vegetariánskej spoločnosti, ktorý sa vlani na 7. kongrese Európskej vegetariánskej únie stal jej prezidentom. Na Slovensku, resp. v bývalom Česko-Slovensku vznikla Československá vegetariánska spoločnosť v septembri 1989 v Piešťanoch, kde pri jej zrode stála priekopníčka a šíriteľka vegetariánstva i jogy, súčasná predsedníčka Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva PhDr. Anna Galovičová. Zakladajúcimi členmi sa stali poprední odborníci v oblasti zdravej výživy - Karel Červený s manželkou, autori Vegetariánskej kuchárky, ktorá vyšla v roku 1991 (pred ňou vyšla naposledy kniha pre vegetariánov pred 2. svetovou vojnou), biológ a matematik Tomáš Husák z Prahy i Jaroslav Škvařil - súčasný predseda Českej vegetariánskej spoločnosti, ktorý spolu s manželkou vegetariánsku kuchyňu obohatili o nové výrobky na báze pšeničných bielkovín a strukovín spracovaných netradičným spôsobom. Ich brnenská firma Klaso ponúka vyše dvadsať druhov výrobkov - nátierok, klobás, rezňov a zmesí na šaláty -, ktoré po krátkej tepelnej úprave, ale i bez nej iste oklamú chuťové bunky všetkých mäsožravcov, napriek tomu, že neobsahujú ani štipku mäsa.
Na našom trhu sú dostupné sójové výrobky, ktoré predstavujú tiež dobrú náhradu mäsa najmä pre začínajúcich vegetariánov v prechodnom období. Veľkej obľube aj nevegetariánov sa teší sójový syr Tofu, sójová bielkovina vo forme tvarohu, ktorá sa pripravuje tak, že sa do sójového mlieka pridá zrážadlo a masa sa niekoľko dní lisuje.
Nenásilie
Vyznávači niektorých náboženských či filozofických smerov - budhizmu, hinduizmu, taoizmu -, veriaci na prevteľovanie duší, mäso odmietajú preto, aby náhodou nezjedli niektorého zo svojich predkov. Väčšina ostatných vegetariánov odmieta jesť mäso najmä preto, aby kvôli tomu nemuseli umierať zvieratá.
Veľký podiel na šírení vegetariánstva ako štýlu života bez násilia, ubližovania ľuďom i zvieratám, kde pilierom fyzického aj duševného zdravia je výlučne bezmäsitá strava, má indický jogín Paramhans prof. Maheshwarananda. Autor známeho komplexného systému Joga v dennom živote má svoje sídlo vo Viedni a už 26 rokov pravidelne navštevuje aj Slovensko. Vegetariánstvo považuje popri joge za druhé krídlo vtáka, ktoré mu umožňuje ,,vzlietnuť“ a dosiahnuť pozdvihnutie ľudstva. Nepozná chuť mäsa, nikdy ho vedome nejedol. Keď k nám prišiel prvýkrát, niektorí ľudia sa na neho prišli pozrieť, chceli vidieť, ako zblízka vyzerá vegetarián.
,,Pred pätnástimi rokmi som čítal v Splite v regionálnych novinách článok od lekára, ktorý bol zaujatý proti vegetariánstvu a joge. Písal o tom, že vegetariáni nemôžu mať deti. Moja odpoveď znela: Teraz chápem, prečo má India problémy s preľudnením...“ Indovia, jogíni, nejedia mäso z dvoch príčin: prvou je princíp nenásilia - ahimsa a druhou je vzťah stravy a mysle, pretože jedlo našu myseľ ovplyvňuje.
,,Mnohé veci sú správne, ale často sa mýlime. Keď jeme mäso, možno je to zdravé, možno nezdravé, teraz však viac nezdravé, lebo dobytok kŕmia chemickými preparátmi... Ale či pichneme ihlu do ľudského, či do zvieracieho tela, pocity pri tom prežívajú rovnaké. Každé zviera, i ten najmenší mravec vie, čo sa stane o niekoľko hodín, možno aj dní. Niekedy môžete vidieť, ako mravce nosia svoje vajíčka do korún stromov. Vedia, že prídu dažde, a vynášajú vajíčka do bezpečia. Len jediný živočích nevie, čo sa stane. Človek. Ak niekto vytuší, čo sa stane, príde strach. Zviera sa dostane na jatky, alebo k mäsiarovi - a vie, čo sa stane. Chveje sa, zabijú ho. A veľké zviera nemožno zabiť počas sekundy. Žľazy vnútorného vylučovania začnú produkovať hormóny spojené so strachom a stresom. To, čo strach vyprodukuje, zostane v jeho mäse. A našu myseľ ovplyvní to, čo dos-taneme do tela s jedlom. Keď ho jeme, nevyhnutne do seba prijímame aj negatívnu pránu - jemnú energiu v ňom obsiahnutú, istú agresivitu a strach. Strach vstupuje zo zvieraťa do podvedomia človeka. Možno sa stalo, že vám v ruke ostal jašteričí chvost. Videli ste, že sa chveje. Je v ňom život. Život, to je energia. Vitalita. Ona udržuje telo a vedomie, aby spolu fungovali, sú na ňu napojené emócie. Jogíni vedia, že keď prána odchádza z tela, veľmi to bolí. Ako keby ste si narezali kožu a za živa sťahovali.
Zlá strava môže spôsobiť nespavosť, nervozitu, fóbie až halucinácie. Na trvalé vyliečenie fóbií máme v joge liečbu. Podáva sa pri nej správna strava, ktorá nie je lakto-vegetariánska, ale obsahuje veľa ovocia a obilovín. Táto diéta trvá 3 - 4 mesiace. Vraví sa, že kto zje byvola, je silný ako byvol. Ale ja hovorím, že všetka telesná sila, vrátane obratnosti, má svoje hranice. Telesná i mentálna strava je veľmi dôležitá. Gándhí povedal: Telesne sa môžem postiť veľa dní, ale duševne sa postiť nemôžem. Každý deň musím dušu živiť pozitívnymi myšlienkami, meditáciami, modlitbami, mantrami. Najväčšia sila je sila duše. Je neobmedzená.“
Človek nie je iba telo, má veľa aspektov. Toto nás oddávna učí indická kultúra. Učí nás, že keď máme hlad, nemáme zabiť zviera. Stačí nám, ak dostaneme za deň hrsť ryže. Tam, kde je dostatok jedla, takto neuvažujú. Problém je aj v učive. Opakujeme, čo sme počuli, naučili sa, ako ten lekár v Splite.
Mária Abrahámová

-PRE A PROTI
Váhate, či prejsť na rastlinnú stravu? Ako predkrm ponúkame pohľad odborníka z oblasti výživy, zameraný na zdravotné aspekty vegetariánstva.
-PROTI-
Vyškrtnutím rôznych druhov živočíšnej potravy z nášho jedálneho lístka sa vystavujeme riziku vzniku zdravotných problémov. Kritické sú najmä obdobia rastu, ťarchavosti, laktácie a staršieho veku. Ide o životné etapy, v rámci ktorých organizmus potrebuje zvýšený prísun bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a energie. Napr. v detstve musí byť zabezpečený rast s primeranými prírastkami na hmotnosti a na výške. V období dospievania prebieha vývoj všetkých vnútorných systémov, u dievčat nastupuje prvá menštruácia - menarché. V období ťarchavosti a dojčenia treba najskôr dbať na vývoj a výživu plodu, neskôr i novorodenca. Pre všetky tieto procesy v ľudskom organizme je dôležitá kombinácia živín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Správna výživa znižuje riziko prepuknutia niektorých chorôb, kým nevhodne a neodborne zvolená diéta zvyšuje pravdepodobnosť nedostatku alebo nadbytku niektorých živín. Preto sa treba zamyslieť, či vegetariánsky spôsob života neprináša súčasne aj určité nevýhody až riziká.
Presne kontrolované pokusy na zdravých dospelých jedincoch dokázali, že lakto-ovovegetariánska strava obsahuje všetky dôležité nutričné faktory. Na druhej strane pri neplánovanej jednostrannej výžive striktných vegetariánov - vegánov - sa môže prejaviť nedostatok niektorých nutričných faktorov, najmä vitamínu B12 (kobalamínu), vitamínu D, železa, vápnika a selénu. Vitamín D, B12, vyššie polynenasýtené mastné kyseliny a aminokyselina taurín sú zlož-ky, ktoré v čisto rastlinnej strave chýbajú úplne, limitujúce esenciálne aminokyseliny a vápnik sa v nej nachádzajú v zníženom množstve. Železo, vápnik i zinok sa z rastlinných zdrojov horšie vstrebávajú. Napr. deti prísnych vegánov, ktorí konzumujú len rastlinnú potravu, trpia nielen nedostatočným príjmom niektorých živín, ale aj energie, keďže žalúdok dieťaťa má malý objem a rastlinná potrava má nízky energetický obsah.
Bielkoviny
O nenahraditeľnosti bielkovín v potrave hovorí už ich názov (proteíny, gr. protos - prvý). Vegetariáni, dokonca aj vegáni, môžu získať veľké množstvo bielkovín z obilnín, zemiakov, orechov a strukovín. Problémom rastlinných bielkovín je znížený obsah limitujúcich aminokyselín. Tým klesá možnosť využitia ostatných aminokyselín v rámci procesov, pri ktorých sa z bielkovín tvoria protilátky a hormóny. Kvalita rastlinných bielkovín je na jednej strane nižšia než kvalita bielkovín živočíšneho pôvodu (s výnimkou sóje). No pri správnom pomere a vhodnej kombinácii rôznych typov rastlinných bielkovín sa ich kvalita vyrovná celkovej nutričnej hodnote zmiešanej stravy. Toto platí pre dospelý vek, najmä pre laktovegetariánov a lakto-ovovegetariánov, ktorí rastlinné bielkoviny vhodne dopĺňajú bielkovinami z mlieka, mliečnych výrobkov, syrov a vajec. V niektorých životných etapách - v období rastu, dospievania a ťarchavosti - by však stravu mala tvoriť kombinácia rastlinných i živočíšnych bielkovín. V tejto súvislosti najväčšie riziko hrozí vegánom: dospelým, najmä však deťom a dospievajúcim.   Vitamín B12 (kobalamín)
Jeho hlavným zdrojom je živočíšna pot-rava - mäso, hydina, ryby, vajcia a mliečne výrobky, takže príjem vitamínu B12 je vo všeobecnosti pri vegetariánskej strave nízky. Na druhej strane, lakto-ovovegetariáni, ktorí pijú dostatok mlieka, jedia mliečne výrobky a vajcia, sú kobalamínom zásobení vcelku dobre. Horšie je to u vegánov. Pretože denná potreba vitamínu B12 je v ich prípade pomerne nízka, u dospelých sa klinické prejavy nedostatku môžu prejaviť až po dlhšom čase (šesť a viac rokov).
Jedným z bezmäsitých prameňov B12 je výťažok z kvasníc a potraviny obohatené vitamínom B12, ako je sójové mlieko či obilninové raňajky, aj keď v prípade umelého pridávania nemusia byť ako zdroj celkom spoľahlivé. Keďže vegáni jedia potravu s vysokým obsahom kyseliny folovej (šaláty, ovocie, zelenina, orechy a celozrnné obilniny), môže dôjsť k maskovaniu charakteristickej megaloblastickej anémie, ktorú spôsobuje nedostatok vitamínu B12. Kombinované anémie z nedostatku tohto vitamínu a kyseliny folovej (kyseliny listovej) sa vyskytujú u vegetariánov, ktorí varením ničia aktivitu tejto kyseliny. Nedostatok vitamínu B12 bol pozorovaný u vegánskych detí, jeho znížené hladiny sa prejavili u dospelých vegánov a vegánskych matiek, čo sa prenáša do materského mlieka a následne vplýva na dojčené dieťa.
Deficit vitamínu B12 sa prejavuje neurologickými, hematologickými a metabolickými poruchami. K príznakom patrí únava, podrážde-nosť, mravčenie v rukách a nohách. Nedostatok vitamínu B12 ohrozuje najmä starších ľudí. Procesy látkovej premeny sa so stúpajúcim vekom spomaľujú a dochádza k zmenám žalúdočnej sliznice (atrofia). Preventívnym opatrením je pravidelná konzumácia pečene, hovädzieho, teľacieho a jahňacieho mäsa, ktoré sú bohaté na vitamín B12.
Vitamín D
Je potrebný na stavbu kostí. Nachádza sa v pot-ravinách živočíšneho pôvodu, čisto rastlinná strava ho neobsahuje. Taktiež vzniká v pokožke vplyvom ultrafialového žiarenia, čiže rozumným opaľovaním. V zimnom období je však tvorba vitamínu D nedostatočná. U dospelých vegánov, menej u laktovegetariánov, sa vyskytuje nedostatok tohto vitamínu, mali by teda konzumovať rybí olej. Deficit vitamínu D je rizikovým faktorom pre gravidné ženy a plod, pre dojčiace matky. U detí pri všetkých typoch vegetariánstva hrozí pri nedostatku tohto vitamínu v krvi vznik krivice - rachitídy.
Železo
Nedostatok železa je rizikom pri všetkých formách alternatívnej výživy dospelých, gravidných a dojčiacich žien, ale najmä pre deti a dospievajúcich. Keďže železo je nevyhnutné na tvorbu hemoglobínu v červených krvinkách, jeho nedostatok sa prejaví hlavne u dievčat po nástupe menštruácie. Nedostatok železa je výrazný u gravidných a dojčiacich žien a ohrozuje vývoj plodu a novorodenca. Ak ženy počas ťarchavosti majú dostatok železa, vytvoria svojim novonarodeným deťom dostatočné zásoby na prvých šesť mesiacov života. Dlhodobé doj-čenie a odmietanie inej stravy môže u dieťaťa viesť k chudokrvnosti, pretože materské mlieko je na železo pomerne chudobné. Obyvatelia rozvojových krajín, ktorých strava sa skladá takmer výlučne z obilnín, ryže a strukovín, často trpia chudokrvnosťou z nedostatku železa. Železo sa totiž z rastlinných zdrojov využíva hor-šie ako zo živočíšnych potravín. Pre porovnanie: z rastlinnej potravy sa vstrebávajú 3 % železa, kým zo živočíšnej až 15 %. Vstrebávanie železa ešte brzdí kyselina fytová, ktorá sa nachádza v obilninách a sóji, častej súčasti vegetariánskej stravy. V čreve tvorí kyselina fytová so železom nerozpustný komplex, a bráni tak jeho využitiu. Využiteľnosť železa z potravy naopak zvyšuje dostatočné množstvo vitamínu C. Železo sa vyskytuje v potravinách rastlinného i živočíšneho pôvodu. Jeho najlepšími zdrojmi sú pečeň a obličky, slezina, sójová múka, šošovica, fazuľa, vaječný žĺtok, mäso, špenát, celozrnný chlieb, ovsené vločky, obohatené obilninové výrobky. Nedostatok železa sa prejavuje únavou a málokrvnosťou, bolesťami hlavy, iritačnými stavmi (stavy podráždenia).
Vápnik
V čisto rastlinnej strave sa nachádza len veľmi málo vápnika. Navyše táto strava obsahuje látky (veľa vlákniny, kyselina oxaloctová a fytová napríklad v špenáte a v obilninách), ktoré jeho využiteľnosť zhoršujú. Zdrojom vápnika je slnečné žiarenie, mlieko, mliečne výrobky, margarín, obohatené obilninové raňajky, obohatené sójové výrobky (mlieko, jogurt, syr a tofu), orechy (hlavne mandle), tmavozelená listová zelenina, sezamové alebo slnečnicové semiačka.
Nedostatok vápnika najviac ohrozuje vegánov, ďalej deti, ktoré môžu trpieť krivicou. Dospelí sú vystavení riziku mäknutia kostí (osteomalácia) a osteoporózy. Zvýšené dávky vápnika by mali prijímať ľudia, ktorí žijú v priemyselných aglomeráciách, sú často stresovaní, ako aj tehotné a dojčiace ženy.
Zinok
Podstatná časť zinku v potrave pochádza z výsekového mäsa, rýb a hydiny. Tento stopový prvok nedokážeme nahradiť ani zvýšenou konzumáciou strukovín (hrach a fazuľa) a celozrnných potravín. Napríklad vegetariánska strava Američanov obsahuje o 10 až 30 % menej zinku ako strava „nevegetariánov“. Príjem zinku totiž zhoršuje vysoký podiel vlákniny.
Zinok sa podieľa na enzymatických funkciách, na syntéze bielkovín, ovplyvňuje aktivitu imunitného systému. Jeho dostatočné množstvo v organizme urýchľuje liečbu vredov, rán a jaziev. Spolu s vitamínom C pôsobí proti vírusom a nákazám, lieči defekty pokožky, chráni telo pred infekciami. Dostatok medi zvyšuje psychické schopnosti, lieči vypadávanie vlasov, ekzémy a akné. Spolu s kyselinou listovou zlep-šuje stav psoriázy. Podporne pôsobí pri liečbe anémie, je nevyhnutný na správny vývin poh-lavných orgánov u chlapcov, lieči choroby prostaty. Rovnako nevyhnutný je pre rast a vývin mozgu u detí. Pri nedostatku nastáva spomalenie rastu. Rizikovou skupinou zostávajú aj mladí vegetariáni a ženy.
Špecifickým problémom slovenských vegánov je nedostatok selénu, najmä vtedy, ak konzumujú výlučne domáce rastlinné produkty, ktoré sú chudobné na tento prvok.
Ďalšie zložky živočíšnej potravy, ako sú n-3 mastné kyseliny (zložka bunkových membrán mozgových buniek; obsahujú ich ryby a morské živočíchy), aminokyselina taurín a karnitín považujeme dnes v oblasti vegetariánstva za stále otvorené a diskutované problémy.
-ZA-
Keďže vegetariáni sa starajú o celkové zlepšenie životného štýlu, nikoho neprekvapí, že žijú dlh-šie ako bežná populácia. U vegetariánov sa zaznamenal zreteľne nižší výskyt srdcovo-cievnych ochorení. Ich strava obsahuje málo nasýtených mastných kyselín a cholesterolu, preto je riziko vzniku aterosklerózy a vysokého krvného tlaku menšie. Rovnako to platí aj pre vznik cholesterolových žlčových kameňov. Chorobnosť a úmrtnosť na komplikácie ischemickej choroby srdca je v tejto skupine dokonca nižšia ako u nefajčiarov, ktorí uprednostňujú zmiešanú stravu. Majú nižšiu hladinu LDL (tzv. „zlého“ cholesterolu), zodpovedného za vznik a vývoj aterosklerózy.          V strave vegetariánov sa nachádza veľké množstvo antioxidačne účinných vitamínov (vitamín E, C, A, beta-karotén), stopových prvkov s antioxidačným účinkom, ako aj mono- a polynenasýtených mastných kyselín (rastlinné oleje, orechy), tokotrienolov (znižujú endogénnu syntézu cholesterolu; nachádzajú sa najmä v rastlinných klíčkoch), ďalej draslíka, horčíka, metabolitu arginínu - oxidu dusnatého (obsahujú ho orechy; má ochranný vplyv na cievny endotel), ako aj pektínu a ďalších zložiek nestráviteľnej vlákniny. Rozpustná vláknina znižuje vstrebávanie cholesterolu v organizme.
Vegetariánska strava je vďaka vysokého príjmu antioxidantov účinná i v prevencii nádorových ochorení. Bola dokázaná znížená úmrtnosť na všetky formy rakoviny tráviacich orgánov, vrátane rakoviny hrubého čreva, pľúc, prsníka a vaječníkov. Otvorenou zostáva otázka vyššej úmrtnosti na rakovinu maternice u žien a na rakovinu prostaty u mužov.
Vegetariáni bývajú štíhlejší, ich strava je bohatá na nestráviteľnú vlákninu a na komplexné sacharidy z obilnín, strukovín, zeleniny a ovocia. Tie sa v organizme pomalšie štiepia, čo je výhodnejšie pre plynulé vylučovanie inzulínu. Z toho dôvodu sú potom vegetariáni aj menej ohrozovaní diabetom II. typu.                 Strava s vysokým obsahom vlákniny chráni pred ochoreniami čriev a uľahčuje pohyb stravy tráviacou sústavou. Preto vegetariáni väčšinou netrpia zápchou. Takisto nižšie je riziko vzniku žlčových kameňov a divertikulózy (ide o mnohonásobné výdutiny v orgánoch, napríklad v čreve).
Vegetariánska strava je okrem prevencie účinná aj pri liečbe obezity a hypertenzie.
Vo vegetariánstve majú v jedálnom lístku prevahu zásadotvorné potraviny ku kyselinotvorným potravinám, a to v pomere 80 : 20.
Pozitívny vplyv vegetariánstva na zdravie človeka dokazujú aj niektoré národy a skupiny obyvateľstva. Veľký záujem výskumných pracovníkov vzbudili členovia cirkvi adventisti siedmeho dňa v Kalifornii, ktorí väčšinou dodržiavajú lak-to-ovovegetariánsku stravu (niektorí dokonca striktne odmietajú vajcia a mliečne produkty) s množstvom ovocia, celozrnných obilnín a zeleniny. Navyše, ich životný štýl je zdravý, bez tabaku, alkoholických nápojov a iných drog. Vyhýbajú sa káve a čaju, pikantným a vysoko rafinovaným potravinám. Ich špecifický životný štýl je spojený s dramatickým zvýšením nádeje na dlhší život a znížením úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby a rakovinu, čo sú hlavné smrtiace činitele v rozvinutých priemyselných krajinách. Prakticky to znamená o 45 % menej infarktov ako v celkovej populácii a menej prípadov rakoviny pľúc (čo je možné vysvetliť absenciou tabaku), menej prípadov rakoviny žalúdka alebo hrubého čreva (čo by mohlo byť v priamej súvislosti so stravou chudobnou na mäso, alebo bezmäsitou stravou). Je pozoruhodné, že u adventistov sa vyskytuje menej prípadov rakoviny prsníkov, prostaty či iných orgánov, ktoré nemajú priamu súvislosť so stravovacími návykmi. Uskutočnené výskumy adventných podskupín ilustrujú, že so zvýšením konzumácie mäsa medzi adventistami stúpa riziko úmrtia na srdcové choroby a diabetes.
Pudingoví vegetariáni
Vegetariánstvo má svoje výhody i nevýhody. Okrem všetkých pozitívnych vedeckých poznatkov vo vegetariánskom spôsobe života však treba uvažovať aj nad niektorými nedostatkami.
V našich podmienkach pri neodbornom prechode zo zmiešanej stravy na vegetariánsky spôsob života sa stretávame s tzv. pudingovými vegetariánmi. Tí príjem energie a živín zo živočíšnych produktov, ktoré si v rámci vegetariánstva odopierajú, nahrádzajú zo sladkých pokrmov a sladkostí. Časté prípady pudingového vegetariánstva sa u nás vyskytujú najmä u dospievajúcich dievčat, čo je v období vývoja nebezpečné.
Z lekárskych správ sa môžeme dočítať aj o extrémnych prípadoch ohrozenia zdravia detí prísnym vegánstvom. V niektorých prípadoch značnej podvýživy, rachitídy, chudokrvnosti a ďalších komplikácií museli byť dokonca ohrozené deti súdne odobraté z rodín. Pestrá laktovegetariánska strava však deťom vyhovuje. Dva poháre mlieka nahradia u detí dennú pot-rebu vitamínu B12 a veľkú časť potreby vápnika a vitamínu D.
V krajinách, kde je veľmi vysoký výskyt srdcovo-cievnych a nádorových ochorení, čiže aj v našich podmienkach, je vhodná semivegetariánska strava. V nej tvoria základ potraviny rastlinného pôvodu, dopĺňané nízkotučnými mliečnymi výrobkami, rybami, nízkotučným mäsom hrabavej hydiny a zveriny. Dôležité je, aby bola zachovaná nutričná rovnováha.